Porovnanie PCR testov, antigénových rýchlotestov a rýchlotestov na protilátky.

Autor: Ľudovít Mravík | 11.11.2020 o 22:37 | (upravené 11.11.2020 o 23:01) Karma článku: 4,06 | Prečítané:  1129x

Opozícia spochybňovala asi všetko, čo sa týka celoplošného testovania , od organizácie, cez financovanie, až po samotné testy. Poďme si teda postupne prejsť výhody a nevýhody jednotlivých testov.

Antigénové testy reagujú na hladiny kapsidových antigénov vo vzorkách. Tieto proteíny vznikajú pri tvorbe nových kapsidov, teda bielkovinových obalov. O 58-percentnej senzitivite súvisiacej s falošnou negativitou a o 0,5-percentnej falošnej pozitivite sme sa bavili v predchádzajúcom diely tohto seriálu. Treba však podotknúť, že aj keď Kleinovci tvrdia, že pozitivita pri tomto testovaní nesúvisí s infekčnosťou, treba v tomto smere dôverovať hlavnému hygienikovi a odborníkom okolo neho. Vírus je nebunkový organizmus, holá genetická informácia niekedy obalená lipidovo-kapsidovým obalom, ktorý zvyšuje jeho rezistenciu a teda šíriteľnosť mimo hostiteľa. Vírus netvorí bielkoviny, aby budoval organely a udržoval ich v chode, vírus netrávi prijatú potravu, vírus nemá ani vlastnú enzymatickú výbavu. Jediná úloha vírusu je vniknúť nepozorovane do hostiteľskej bunky a naprogramovať ju svojím genetickým materiálom k tomu, aby produkovala jemu vlastné kapsidové bielkoviny slúžiace k tvorbe nových kapsidov a teda replicite vírusu. To znamená, že pozitivita pri tomto teste bezprostredne súvisí s množením vírusu a jeho šírením sa do okolia.

PCR testy sú zamerané na hľadanie prescription RNA, teda prepisovej RNA vírusu. Po tom čo vírus vnikne do bunky, začne produkovať túto RNA ku potrebe replikácie, teda infikovania nových buniek a okolia. Pokiaľ sa v PCR testoch nájde prescription RNA, vo veľkej miere nie je už o čom diskutovať o pozitivite. Falošná pozitivita je preto u PCR testov zdanlivo blbosť. No aj napriek tomu sa vyskytol určitý zlomok prípadov falošnej pozitivity, ktoré boli následne preukázané ďalšími testovaniami. K nej došlo tak, že vdýchnutá infekčná dávka uviazla na sliznici, v podstate sa do organizmu nedostala, k infikovaniu nedošlo, no na stere vykonanom pre potrebu PCR testu bola zaznamenaná. Naopak určitá falošná negativita možná je, pokiaľ nie je infekcia nijak výrazná, môže byť problém vo vzorke RNA zachytiť. Ale pochopiteľne senzitivita takéhoto testovania je vyššia ako pri rýchlotestoch na antigény, alebo imunoglobíny. Na druhej strane, otestovať také kvantum ľudí a dostať do karantény takú skupinu pozitívnych, ako tomu bolo napríklad v prvom kole testovania je pri tomto testovaní len utópia. V súčasnosti sú laboratória na Slovensku schopné vyhodnotiť cca 15.000 testov denne. Pri otestovaní 3.500.000 ľudí v prvom kole, by sme takýmto tempom vyhodnotili prvé kolo za necelý rok. Za necelý rok by sme zistili, kto v tom danom období bol a kto nebol pozitívny. Nehovoriac o ekonomickej stránke tohto testovania.

Imunoglobínové testy merajú hladiny iných proteínov, tentokrát sa jedná o telu vlastné protilátky IgG, IgA a IgM. Týmto testovaním sa dá zistiť, či človek ochorením prešiel v minulosti na základe nameraných hladín imunoglobínu IgG, teda imunogloibínu neskorej fázy, ktorý v organizme ostáva mesiace, až roky. Rovnako sa za pomoci IgA a IgM, imunoglobínov akútnej fázy, vieme dostať k informácii, či ochorenie u pacienta ešte pretrváva. Nevýhodou tohto testovania je, že imunoglobíny, ktoré sú reakciou na ochorenie, začína organizmus produkovať až cca od 7., až 10. dňa od prepuknutia nákazy. To znamená človek sa nakazí infekčnou dávkou a reálne prepukne v ňom infekcia. Vírus vnikne do buniek a svojou DNA ich naprogramuje, aby produkovali jemu vlastné bielkoviny. Cieľom vírusu nie je organizmus a dané bunky likvidovať, naopak snaží sa to robiť čo najnenápadnejšia. Také bunky produkujú prepisovú RNA, ktorá ma infikovať nové hostiteľské bunky. Zároveň dochádza ku tvorbe nových kapsidov, ste infekčný, antigenový test Vás už dokáže namerať, ale vy kopukrát nepociťujete ešte žiadne komplikácie, ani neviete, že ste chorí. Preto sú mnohí pozitívny prekvapení, keď zistia že sú pozitívni, lebo sa cítia zdraví. Prvé komplikácie vznikajú, až keď do toho vstúpi imunitná reakcia, imunoglobínova v prvej línii a bunková imunita formou zápalu v druhej línii. Imunoglobíny bránia šíreniu infekcie tým, že sa viažu na prepisovú RNA vírusu a tá následne nie je schopná vniknúť do ďalšej bunky. Stáva sa biologickým odpadom. Postupne človek prestávate byť infekčný, antigénový test citlivý na kapsidové antigény Vás už nedokáže namerať, no naopak už Vás dokáže namerať rýchlotest na protilátky, nakoľko hladina imunoglobínov dosiahla seriózne hodnoty. Takže prestávate byť infekčný, ale stále máte v organizme infikované bunky s cudzorodou DNA, ktoré však už nie sú schopné sa šíriť do okolia. Tieto bunky zlikviduje organizmus zápalom. K tomu by som sa rád dostal v ďalšom diely tohto seriálu. Teda rýchlotesty na protilátky sú v oneskorení vzhľadom na antigénové testy. Zatiaľ čo pri pozitivite antigénových testoch sa bavíme o infekčnom no mnohokrát ešte o bezzápalovom stave bez príznakov ochorenia, pri pozitivite na imunoglobínové rychlotesty väčšinou už infekčnosť nástupom imunitnej reakcie bola uhasená a organizmus sa vrhol na likvidovanie nakazených epitelov procesom zápalu. Takže použitie týchto testov na celoplošné sťahovanie infekčných ľudí do karantény by bolo oneskoreným krokom. Senzitivita na patričné imunoglobínové bielkoviny je porovnateľná ako senzitivita antigénových testov na bielkovinové antigény kapsidového charakteru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.


Už ste čítali?