reklama

Šírenie pandémie vo vlnách

Zdravotnícky obzor diel 4. - Prečo sa pandémia šíri vo vlnách? Aké hrozby z toho pramenia? Pred čím sa treba mať na pozore?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tak ako v nadpise, tak aj v perexe tohto článku nepadlo ani jedno slovo o koronavíruse, a to aj napriek tomu, že sa ho to priamo týka. Dôvodom je to, že sa nejedná len striktne o tento druh vírusu, ale všetky vírusové, či bakterialné infekty započali svoje masívne šírenie vlnivým efektom. Aby sme tomu lepšie pochopili, prečo tomu tak je, poukážeme na to vzťahmi, ktoré sú nášmu zmyslovému vnímaniu bližšie.

Podobný efekt sa prejavuje aj pri adaptácii a šírení nových druhov v makrosvete. Keď sa začne šíriť nový živočíšny, alebo rastlinný druh do novej lokality, dostavuje sa rovnaký kolísavý efekt. Samozrejme nemusí isť hneď o nejaké nové druhy, omnoho častejším javom na pozorovanie sú invázne druhy a ich šírenie. Na Slovensku napríklad lienka východná, či obrubnica americká. Nový druh buď narazí na absolútne nepriaznivé prostredie, kde jeho počiatočné stavy pomerne rýchlo zaniknú, alebo sa dostanú do priaznivého prostredia s minimom adekvátnych predátorov a tu sa dostaví spomínaný efekt. Zatiaľ čo stavy pôvodných druhov sú v rovnováhe s predátormi, invázne druhy, pre ktoré sa v novoosídlovanom prostredí zatiaľ nenáchadza patričný predátor sa začínajú v novej lokalite nekontrolovane šíriť, čím samozrejme ich populačná krivka výrazne narastá. Tento vysoko dostupný organický potenciál neostane však nepovšimnutý donekonečna a skôr či neskôr sa stane bohatou ekologickou nikou pre nejaký miestny pôvodný druh predátora, respektíve pre nový invazívny druh ktorý začne čerpať tento bohatý zdroj. Samozrejme vysoký stav potravy postupne vygeneruje aj populačný nárast tohto predátora, až začne postupne regulovať stavy invázneho druhu. Populačná krivka tohto druhu sa začne zalomovať až dosiahne svoj vrchol. Miska váh sa preklopí na stranu predátorskej činnosti, čo vedie k úpadku populačnej krivky. Samozrejme sínusoida populačnej krivky príslušného predátora reaguje na sínusoidu invázneho druhu s oneskorením, to znamená, že keď dosiahnú stavy predátora svoj vrchol, stavy invázneho druhu sú už na prudkom zostupe. Následne sa dostaví aj prirodzené znižovanie stavu predátorov, ktoré je opäť oneskorene vyvolané znižujúcim sa stavom koristi. Zníženie stavu predátorov však opätovne zvráti úpadok stavu koristi a vygeneruje jej nárast. Pri šírení nového invázneho druhu je teda badateľný vlnivý efekt, pričom samotné vlny postupne ustávajú, vlnivý efekt každou vlnou slabne, až sa vlny postupne rozbijú do rovnováhy medzi inváznym druhom a predátormi tohto invázneho druhu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz sa vráťme späť do mikrosveta, invázny druh nahraďme novým druhom vírusu, či baktérie, respektíve nejakou novou mutáciou a predátory nahraďme imunitnou protilátkovou stopou našej adaptívnej časti imunity. Pri novom víruse je táto časť imunity nováčikom, ktorý sa len začína učiť a v počiatočných fázach preberá celú obranyschopnosť natívna časť našej imunity. Takže berme v úvahu, že v nejakej lokalite vznikne epicentrum šírenia nového vírusu a teraz odhliadnime od myšlienok, či sa jedná o vírus s prirodzeným vznikom, ale vírus, ktorý je dielom genetického inžinierstva. Vírusy mutujú bežne a bohužiaľ občas sa medzi tými neživotaschopnými mutáciami objaví mutácia, ktorá je odolná a vysoko infekčná. Tá sa geometrickým radom začne šíriť do priestoru za predpokladu, že jeden infikovaný nakazí x ďalších. Nakoľko naša imunita ešte s daným vírusom do kontaktu neprišla, jediné čo môže v boji proti vírusu použiť sú zložky našej vrodenej nešpecifickej imunity. Táto časť našej imunity nedokáže nejak efektívne zabrániť infikovaniu našich buniek vírusom, no dokáže nešpecificky fagocytózou, teda zápalom tieto infikované bunky likvidovať. Kým ku tomu však dôjde, jedná infikovaná bunka dokáže vyprodukovať nepomerne viac nových infekčných jednotiek vírusu, ktoré sú schopné infikovať nové bunky. Teda v tejto fáze je infekcia na vzostupe. Ďalšou úlohou natívnej imunity je aktivovať za pomoci citokínov imunitu adaptívnu /viď. članok Zápal - dobrý sluha, zlý pán!/, ktorá je schopná za pomoci protilátok viažúcich sa na antigény vírusu zabrániť vniknutiu vírusu do bunky a teda šíreniu infekcie. Po tom, čo sa nedokáže už infekcia následne šíriť, už stačí len zlikvidovať zvyšné infikované bunky zápalom, teda fagocytmi našej imunity. Adaptívna imunita, ktorá je evolučne mladšia ako ta natívna má teda jednu zásadnú nevýhodu a jednú zásadnú výhodu prameniacu aj z tej nevýhody. Nevýhodou je teda, že jej aktivácia prebieha pritomnosťou antigénových bielkovín obsiahnutých v kapsidových obaloch vírusu. Je teda oneskorenejšia ako natívna časť našej imunity a vyžaduje samotnú aktiváciu zápalov natívnej imunity. Výhodou je, že je následne schopná za sebou zanechať imunitnú stopu v podobe protilátkových hladín, ktoré sa pri ďalšom vniknutí vírovej nálože do organizmu automatický viažu na kapsidové antigény a tým zabránia opätovnému infikovaniu buniek organizmu. Takže sa už dokážeme vyhnúť zápalom, ktoré nás chránia, no zároveň aj likvidujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To znamená, že keď sa k danej populácii dovalí vlna nového vírusu, zastihne veľkú časť našej imunity nepripravenú, nakoľko nebola v priestore prítomnosť antigénu, zamorenosť bola minimálna, až nulová. Dôjde k masívnemu infikovaniu populácie a skôr ako si dokáže imunita s tým poradiť a naprodukovať protilátky, ktoré infekciu zastavia, vyprodukuje každá jedna bunka každého jedného infikovaného nové vírusové jednotky. Zvýšená zamorenosť vedie k zvýšeniu protilátok, teda pomyselných predátorov a ľudia, ktorí medzičasom prekonajú svoje zápaly a nepodľahnú napríklad na silnú elimináciu infikovaných pľúcnych epitelov zápalom, získajú protilátkové hladiny. Vírus už nie je schopný sa replikovať u populácie, ktorá je takto vybavená a zamorenosť postupne klesá. Kým však ku tomu dôšlo, vypustili sme ešte silnejšiu vlnu ako sa k nám dovalila. Tá si svoju cestu k ďalšej populácii, kde disponujú imunitnou nepripravenosťou nájde. Populácia, kde je už zamorenosť na zostupe trpí domnelým pocitom víťazstva, nakoľko sínusoida zamorenosti klesá, vlna sa ubrala iným smerom. Aj v závislosti od intenzity prekonaného zápalu závisí, aké silné hladiny protiĺatok jedinec nadobudol a ako dlho potrvá, kým ich vyčerpá. Kým sa vlna dovalí cez imunologicky nepripravené lokality po celom svete spätne k tejto nami demonštrovanej populácii, veľká časť populácie už má hladiny vyčerpané a opäť nastavuje proti medzitým možno zosilnenej, prípadne zmutovanej vlne prevažne len tú natívnu časť imunity. Tá si ovšem opäť vyžiada veľký počet zápalov a strát na životoch. Postupne to opäť povedie k adaptívnej odozve, zvýšeniu protilátok, ku zníženiu infekčného šírenia, teda sínusoidálnemu vlneniu. Časom sa postupne nastolí rovnováha, vlny sa rozbijú, zamorenosť sa rozloží rovnomernejšie. Situácia sa tým stane menej nebezpečnou, nakoľko permanentná prítomnosť prijateľných hladín antigénu v priestore povedie k vytvoreniu adekvátnej kolektívnej imunity. Ustálená zamorenosť bez veľkých výkyvov si vyžiada omnoho menej zápalových prejavov, omnoho menej vážnych prípadov v nemocniciach, omnoho menej strát na životoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz sa aspoň na malý okamih môžeme dostať ku konkrétnemu prípadu v našom článku, ku koronavírusu. Boli časy, nie tak dávne, keď sa Covid dovalil na Slovensko zo severu cez Oravu a silná zamorenosť postihla všetky severné regióny Žilinského, či Prešovského kraja. Ubehlo pár mesiacov a karta sa obrátila. Z južných regiónov, ktoré ukazovali prstom sa stali vysoko rizikové a severné regióny disponujú v súčastnosti peknými číslami zamorenosti. Aj na tomto prípadne vidíme, že kým sa vlna presunie o 100 až 200 km a zvýši zamorenosť čo i len o jedno percento v novej lokalite, môže to trvať týždne až mesiace. Preto by sme nemali dať na slepých prorokov z cudzích krajín, ktorý na nás ukazujú prstom a smejú sa z našich opatrení vzhľadom na naše čísla. Možno sme týždeň dva medzi najhoršími na svete vzhľadom na počet obyvateľov, ale nie je to relevantný ukazovateľ nakoľko u nás vlna práve kulminuje, a to obzvlášť v najľudnatejších regiónoch Slovenska. Pochopiteľne, že tieto regióny výrazne zasiahnu do celkového priemeru Slovenska vzhľadom na počet obyvateľov. Ale sú to len týždenné štatistiky, ktoré aj vzhľadom na vyššie uvedený príklad sú nerelevantné, lebo už o 100, či 200 km ďalej je úplne iná epidemiologická situácia. Takže štatistiky za posledný týždeň môžu poukázať akurát na skutočnosť, kde práve vlna dorazila. Pre opatrenia ako také však nie je podstatné, kde práve vlna kulminuje, lebo tú nikto tak skoro nezastaví, sama sa rozbije do rovnomerného zamorenia, ale dôležité je, kto si s tou vlnou ako poradí. Aj z toho pohľadu sa pri nastavovaní pravidiel treba riadiť celkovými úmrtiami vzhľadom na počet obyvateľov a nie len za posledný týždeň. V týchto štatistikách sme 24. na svete, čož samozrejme nie je utešivé, ale samozrejme je to aj rukopis silnej opozície, pričinením ktorej boli niektoré opatrenia prerušené, alebo zrušené. Tobôž by sme sa nemali nechať odradiť posmešnými hlasmi zo štátov ako Česká republika – 5. na svete v tejto štatistike, UK – 6. na svete, alebo denníkmi z USA – 9. na svete k dnešnému dňu v tejto štatistike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z môjho pohľadu je celoplošné testovanie antigénovými testami prijateľným kompromisom medzi udržateľnou ekonomikou, nakoľko karanténne pravidlá postihnú len pozitívnych a udržateľnou pandemickou situáciou. Pri testovacej 58-percentnej účinnosti používaných testov dosiahneme pomalejší nárast krivky, nakoľko vyše polovica pozitívne testovaných skonči skutočne aj v karanténe. To znamená aj na základe tohto, že sinusoidálny nárast bude o čosi miernejší, ale zdĺhavejší. V praxi to znamená, že bude oveľa menej nepripravených imunít a teda úmrtí, naše imunitné systémy budú mať viac času na aktiváciu adaptívnej imunity a syntézu protilátkových hladín. Tomu, kto čítal môj blog Úskalia dnešného očkovania je asi jasné, že sám by som sa na dobrovoľnej báze nikdy nedal zaočkovať. Chápem však, že je kopec imunitne slabých jedincov, pre ktorých môže byť aj menej agresívna vlna s pomalším nástupom likvidačná. Pre nich je určite zvolenie ešte slabšej varianty na tréning adaptívnej imunity v podobe očkovania menším zlom. Preto si myslím, že dobrovoľné očkovanie v kombinácii s celoplošným 58-percentým úspešným testovaním môže byť tým správnym smerom. Agresivitu a silu vĺn tieto opatrenia spomalia, no zároveň nevytvoria nulovú expozíciu antigénu v priestore ako to je pri niektorých povinných očkovaniach.

Ľudovít Mravík

Ľudovít Mravík

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Reagujem na aktuálne témy.Záľuby: biochémia, biológia, zoológia, šport, filozofia Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu